Ktorých živín majú slovenskí muži málo: Slovensko v porovnaní so svetom
Štúdie a zdroje, z ktorých sme vychádzali, sú uvedené na konci. Redakčné zásady
Strava každej krajiny necháva vlastné medzery. Globálna štúdia z roku 2024 odhadla pre každú krajinu, koľko mužov prijíma zo samotnej stravy málo 15 vitamínov a minerálov. Kde stoja slovenskí muži, v čom sú na tom lepšie či horšie než svet a čo z bežného jedálnička jesť.

Modelové odhady globálnej štúdie z roku 2024 (Passarelli a kol., Lancet Global Health) radia u slovenských mužov na prvé miesta zinok, kyselinu listovú (folát) a horčík. Pri zinku je Slovensko 14. najvyššie zo 70 krajín, ktoré sme z údajov vybrali. Naopak pri vitamíne C a vitamíne A vychádza Slovensko medzi najnižšími. Pri porovnaní v rámci tej istej krajiny a vekovej skupiny mali muži častejšie než zvyšok populácie málo horčíka, zinku, vitamínov C, A a B6, tiamínu a niacínu. Ide o odhady len zo stravy, ktoré je lepšie čítať ako poradie než ako presné percentá.
Obsah
Slovenskí muži: kde model vidí medzery
- Metóda
- Z údajov o strave z roku 2018 odhadli rozloženie príjmu v každej krajine a podiel ľudí pod medzinárodnými hodnotami potreby. Tvar rozloženia sa pri mnohých krajinách preberá z podobnej krajiny
- Zistenie
- Celosvetovo mal podľa odhadu málo jódu, vitamínu E, vápnika a železa každý z nich viac než 6 z 10 ľudí
- Obmedzenie
- Len strava: obohatené potraviny a doplnky nie sú zahrnuté, preto sa výsledky môžu líšiť od národných prieskumov
Z publikovaných údajov štúdie uvádzame odhadovaný podiel mužov od 20 rokov s nedostatočným príjmom na Slovensku a u troch susedov, a poradie Slovenska medzi 70 krajinami (1 = najviac mužov s nedostatkom).
| Živina | Slovensko | Poradie SK zo 70 | Česko | Maďarsko | Poľsko |
|---|---|---|---|---|---|
| Zinok | 84 % | 14. | 62 % | 78 % | 18 % |
| Kyselina listová (folát) | 71 % | 20. | 65 % | 76 % | 8 % |
| Horčík | 66 % | 22. | 85 % | 91 % | 16 % |
| Vitamín E | 62 % | 46. | 77 % | 75 % | 37 % |
| Vápnik | 49 % | 32. | 59 % | 79 % | 52 % |
| Vitamín C | 21 % | 68. | 77 % | 97 % | 43 % |
| Železo (pri mužoch slabý signál) | 27 % | 54. | 8 % | 15 % | 41 % |
Modelové odhady pre rok 2018 podľa Passarelli a kol. (2024), muži od 20 rokov, vekové skupiny vážené podľa počtu obyvateľov. Tučne: prvé tri živiny Slovenska (bez jódu, selénu a vitamínu D; pozri „Ako čísla čítať“). Poradie medzi 70 krajinami, ktoré sme z údajov vybrali.
- Zinok je na Slovensku na prvom mieste a radí nás do hornej päťiny sveta. Zinok pochádza najmä z mäsa, syrov, strukovín, celozrnných obilnín a semienok.
- Kyselina listová a horčík nasledujú. Obe pochádzajú hlavne zo zelenej zeleniny, strukovín a celozrnných výrobkov, teda z potravín, ktoré v typickom slovenskom jedálničku chýbajú najčastejšie.
- Vitamín C a vitamín A vyšli medzi najnižšími zo 70 krajín. Tu model veľkú medzeru nevidí, na rozdiel od Česka a Maďarska.
Slovensko a svet: prvé tri živiny v iných krajinách
Prvé tri živiny s nedostatočným príjmom u mužov od 20 rokov podľa tých istých modelových odhadov:
| Krajina | Prvé tri (od najvyššej) |
|---|---|
| Slovensko | Zinok, kyselina listová, horčík |
| Česko | Horčík, vitamín C, vitamín E |
| Maďarsko | Vitamín C, horčík, vápnik |
| Poľsko | Vápnik, vitamín C, železo |
| Ukrajina | Horčík, vitamín E, zinok |
| Nemecko | Kyselina listová, železo, vitamín E |
| Chorvátsko | Kyselina listová, vitamín E, zinok |
| Spojené štáty | Vitamín E, vitamín C, horčík |
| Japonsko | Vitamín B6, horčík, zinok |
Publikované údaje Passarelli a kol. (2024), odhady pre rok 2018, muži od 20 rokov, vážené podľa počtu obyvateľov. Bez jódu, selénu a vitamínu D.
- Horčík je v prvej trojke vo väčšine krajín strednej a východnej Európy v tabuľke (Slovensko, Česko, Maďarsko, Ukrajina), ale aj v USA a Japonsku.
- Zinok spája Slovensko s Ukrajinou a Chorvátskom. V Poľsku má podľa modelu málo zinku len asi 18 % mužov.
- Kyselina listová je vysoko na Slovensku, v Nemecku a Chorvátsku. Obohatené potraviny a doplnky model nezahŕňa.
Živiny, ktorých majú muži málo častejšie
Štúdia porovnávala aj pohlavia. Pri porovnaní v rámci tej istej krajiny a vekovej skupiny mali muži častejšie než zvyšok populácie málo týchto siedmich živín:
- Horčík
- Zinok
- Vitamín C
- Vitamín A
- Vitamín B6
- Tiamín (vitamín B1)
- Niacín (vitamín B3)
Celosvetovo mal podľa odhadu málo horčíka asi 49 % dospelých mužov oproti 29 % zvyšku dospelej populácie a málo zinku 56 % oproti 45 %. Model nevysvetľuje prečo, no zinok a horčík sú zároveň dve z troch živín na vrchu slovenského rebríčka.
Ako čísla čítať
Údaje za krajiny sú modelové odhady len zo stravy. Obohatené potraviny (napríklad jódovaná soľ či obohatená múka) a doplnky v nich nie sú, takže krajiny, kde sú bežné, vyzerajú horšie, než sú. Časť výpočtu preberá údaje z podobných krajín a výsledky sa môžu líšiť od národných prieskumov. Čítajte ich ako „ktoré živiny sú na Slovensku vysoko“ a „ktorá krajina je vyššie“, nie ako presné percentá. Jód a selén sme vynechali, pretože zverejnené údaje nesedia s celkovými číslami samotnej štúdie, a vitamín D preto, že model ignoruje tvorbu v koži na slnku. Potreba železa je pre mužov v modeli nastavená vysoko, preto berte železo u mužov ako slabý signál.
Kontrola: Japonsko ako krajina s národným meraním
Ako spoľahlivý je model, sa dá overiť v krajinách, ktoré príjem priamo merajú. Japonský národný prieskum zdravia a výživy z roku 2019 ukazuje u mužov od 20 rokov horčík 270 mg denne, o 60 až 110 mg pod japonským odporúčaním, čo sa s modelom zhoduje. Zinok však prieskum uvádza v priemere na úrovni odporúčania (9,2 mg), kým model odhaduje 95 % mužov s nedostatkom. Japonské modelové čísla pre horčík, zinok a vitamín B6 sú preto pravdepodobne nadsadené. Podobná odchýlka môže existovať aj pri Slovensku, a preto je poradie užitočnejšie než presné čísla.
Prečo slovenská strava nestačí
Živiny na vrchu slovenského rebríčka pochádzajú najmä z potravín, ktoré bežný jedálniček z rožkov, údenín, vyprážaného mäsa a múčnych príloh ľahko vytlačí:
- Zinok: mäso je síce bežné, no zinok dodávajú aj strukoviny, celozrnné obilniny, syry a semienka, ktoré sa jedia menej.
- Kyselina listová: listová zelenina, kapusta, kel a brokolica, strukoviny a pečeň. Zelenina býva často len ako obloha.
- Horčík: semienka, orechy, strukoviny, listová zelenina a celozrnné obilniny. Biela múka ho z obilia z veľkej časti stratí: podľa japonských tabuliek má varená hnedá ryža asi 7-krát viac horčíka než biela.
Viac o horčíku v článku nedostatok horčíka u mužov a o slnku a rybách v článku nedostatok vitamínu D u mužov.
Čo jesť
Zdroje, ktoré nájdete v každých potravinách a hodia sa do slovenskej kuchyne:
- Zinok: hovädzie a bravčové mäso, syry (aj bryndza a oštiepok), vajcia, šošovica, fazuľa, ovsené vločky a tekvicové semienka.
- Kyselina listová: špenát, kel, kapusta, brokolica, ružičkový kel, fazuľa, šošovica a hrach.
- Horčík: tekvicové semienka (asi 156 mg na 28 g), mandle (asi 80 mg na 28 g), varený špenát (asi 78 mg na pol šálky), fazuľa (asi 60 mg na pol šálky) a celozrnný chlieb namiesto rožkov.
- Vitamín D: tučné ryby ako losos (asi 14 µg na 85 g, takmer celých 15 µg, ktoré odporúča EFSA), pstruh, makrela a sleď.
Fazuľová či šošovicová polievka, hrsť orechov alebo semienok a celozrnný chlieb namiesto bieleho pokryjú naraz niekoľko z nich. Potraviny, ktoré výskum spájal s erekciou, nájdete v článku potraviny a erekcia.
Ak si chcete overiť svoje bežné jedlá
Národné priemery vám nepovedia, ktorých živín má málo práve vaša strava; to ukáže len záznam. Sčítavať každé jedlo je prácne, preto je jednoduchšie jedlá fotiť a pozrieť sa na obraz za týždeň či dva.
Odhady z fotografie sú približné, nie presné množstvá.
Kedy k lekárovi
Úprava stravy je pre mužov, ktorí sa cítia dobre. Namiesto skúšania jedla či doplnkov navštívte lekára, ak:
- únava alebo nechutenstvo trvá viac ako 2 týždne alebo nechcene chudnete: za tým môže byť niečo iné než výživa.
- máte búšenie srdca, dýchavičnosť alebo vám okolie hovorí, že ste bledý: krvný test môže odhaliť chudokrvnosť.
- bolesti kostí alebo chrbta pretrvávajú, alebo ste si zlomili kosť pri bežnom páde.
- po doplnku máte dlhšie nevoľnosť, hnačku alebo smäd: doplnok vysaďte a choďte k lekárovi.
- máte krv v moči, bolesť pri močení, horúčku, alebo sa náhle zhoršila erekcia: navštívte urológa alebo všeobecného lekára.
Časté otázky
Ktorých živín majú slovenskí muži najčastejšie málo?
V modelových odhadoch globálnej štúdie z roku 2024 boli u slovenských mužov na prvých troch miestach zinok, kyselina listová (folát) a horčík. Ide o odhady len zo stravy, nie o merania.
Je na tom Slovensko horšie ako susedia a zvyšok sveta?
Jednoducho to povedať nemožno. Každá krajina má vlastné medzery: v Česku a Maďarsku je vyššie horčík a vitamín C, v Poľsku vápnik. Slovensko vychádza horšie pri zinku (14. zo 70 krajín), no pri vitamíne C a A medzi najlepšími.
Nakoľko sa dá týmto číslam veriť?
Sú to modelové odhady len zo stravy, bez obohatených potravín a doplnkov. Kde sa dajú porovnať s národným meraním, napríklad v Japonsku, sa pri niektorých živinách výrazne líšia. Spoľahlivejšie je poradie živín v rámci Slovenska a porovnanie s inými krajinami než presné percentá.
Pokryje to všetko multivitamín?
Niektoré medzery vyplniť môže, no viaceré živiny majú hornú hranicu a pri kombinovaní prípravkov ju možno nepozorovane prekročiť. Najprv zistite, ktorých živín má vaša strava málo, a pri doplnkoch kontrolujte dávky. Ak máte ochorenie obličiek alebo užívate lieky, poraďte sa najprv s lekárom alebo lekárnikom.
Zdroje
- Passarelli S, Free CM, Shepon A, Beal T, Batis C, Golden CD. Global estimation of dietary micronutrient inadequacies: a modelling analysis. Lancet Glob Health. 2024;12(10):e1590-e1599. pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/39218000/
- Passarelli S, et al. Odhady podľa krajiny, veku a pohlavia (2018) z uvedenej štúdie: dátový repozitár autorov. github.com/cfree14/global_intake_inadequacies
- Harvard Gazette. Billions worldwide deficient in essential micronutrients. 29. augusta 2024. news.harvard.edu/gazette/story/2024/08/billions-worldwide-de
- Ministerstvo zdravotníctva, práce a sociálnych vecí Japonska. Národný prieskum zdravia a výživy 2019, 1. časť, tabuľka 1-2 (muži podľa veku). V japončine. www.mhlw.go.jp/content/000711006.pdf
- Health and Longevity Net (Japonská nadácia pre starnutie a zdravie). Horčík: funkcie a denný príjem podľa japonských referenčných hodnôt príjmu živín (2025). V japončine. www.tyojyu.or.jp/net/kenkou-tyoju/eiyouso/mineral-mg.html
- EFSA NDA Panel. Scientific Opinion on Dietary Reference Values for magnesium. EFSA Journal. 2015;13(7):4186. doi.org/10.2903/j.efsa.2015.4186
- NIH Office of Dietary Supplements. Magnesium: Fact Sheet for Health Professionals. ods.od.nih.gov/factsheets/Magnesium-HealthProfessional/
- NIH Office of Dietary Supplements. Vitamin D: Fact Sheet for Health Professionals. ods.od.nih.gov/factsheets/VitaminD-HealthProfessional/


