Jedlo a výživa

Ktorých živín majú slovenskí muži málo: Slovensko v porovnaní so svetom

Aktualizované Zdroje: 88 min čítaniaRedakcia Laboratória Men's Core

Štúdie a zdroje, z ktorých sme vychádzali, sú uvedené na konci. Redakčné zásady

Strava každej krajiny necháva vlastné medzery. Globálna štúdia z roku 2024 odhadla pre každú krajinu, koľko mužov prijíma zo samotnej stravy málo 15 vitamínov a minerálov. Kde stoja slovenskí muži, v čom sú na tom lepšie či horšie než svet a čo z bežného jedálnička jesť.

Hlavné body

Modelové odhady globálnej štúdie z roku 2024 (Passarelli a kol., Lancet Global Health) radia u slovenských mužov na prvé miesta zinok, kyselinu listovú (folát) a horčík. Pri zinku je Slovensko 14. najvyššie zo 70 krajín, ktoré sme z údajov vybrali. Naopak pri vitamíne C a vitamíne A vychádza Slovensko medzi najnižšími. Pri porovnaní v rámci tej istej krajiny a vekovej skupiny mali muži častejšie než zvyšok populácie málo horčíka, zinku, vitamínov C, A a B6, tiamínu a niacínu. Ide o odhady len zo stravy, ktoré je lepšie čítať ako poradie než ako presné percentá.

Obsah
  1. Slovenskí muži: kde model vidí medzery
  2. Slovensko a svet: prvé tri živiny v iných krajinách
  3. Živiny, ktorých majú muži málo častejšie
  4. Ako čísla čítať
  5. Prečo slovenská strava nestačí
  6. Čo jesť
  7. Ak si chcete overiť svoje bežné jedlá
  8. Kedy k lekárovi
  9. Časté otázky
  10. Zdroje
  11. Čítajte ďalej

Slovenskí muži: kde model vidí medzery

Nedostatočný príjem 15 živín v 185 krajináchPassarelli a kol.2024Lancet Glob Health
185krajín
15vitamínov a minerálov
34skupín podľa veku a pohlavia
Metóda
Z údajov o strave z roku 2018 odhadli rozloženie príjmu v každej krajine a podiel ľudí pod medzinárodnými hodnotami potreby. Tvar rozloženia sa pri mnohých krajinách preberá z podobnej krajiny
Zistenie
Celosvetovo mal podľa odhadu málo jódu, vitamínu E, vápnika a železa každý z nich viac než 6 z 10 ľudí
Obmedzenie
Len strava: obohatené potraviny a doplnky nie sú zahrnuté, preto sa výsledky môžu líšiť od národných prieskumov

Z publikovaných údajov štúdie uvádzame odhadovaný podiel mužov od 20 rokov s nedostatočným príjmom na Slovensku a u troch susedov, a poradie Slovenska medzi 70 krajinami (1 = najviac mužov s nedostatkom).

ŽivinaSlovenskoPoradie SK zo 70ČeskoMaďarskoPoľsko
Zinok84 %14.62 %78 %18 %
Kyselina listová (folát)71 %20.65 %76 %8 %
Horčík66 %22.85 %91 %16 %
Vitamín E62 %46.77 %75 %37 %
Vápnik49 %32.59 %79 %52 %
Vitamín C21 %68.77 %97 %43 %
Železo (pri mužoch slabý signál)27 %54.8 %15 %41 %

Modelové odhady pre rok 2018 podľa Passarelli a kol. (2024), muži od 20 rokov, vekové skupiny vážené podľa počtu obyvateľov. Tučne: prvé tri živiny Slovenska (bez jódu, selénu a vitamínu D; pozri „Ako čísla čítať“). Poradie medzi 70 krajinami, ktoré sme z údajov vybrali.

  • Zinok je na Slovensku na prvom mieste a radí nás do hornej päťiny sveta. Zinok pochádza najmä z mäsa, syrov, strukovín, celozrnných obilnín a semienok.
  • Kyselina listová a horčík nasledujú. Obe pochádzajú hlavne zo zelenej zeleniny, strukovín a celozrnných výrobkov, teda z potravín, ktoré v typickom slovenskom jedálničku chýbajú najčastejšie.
  • Vitamín C a vitamín A vyšli medzi najnižšími zo 70 krajín. Tu model veľkú medzeru nevidí, na rozdiel od Česka a Maďarska.

Slovensko a svet: prvé tri živiny v iných krajinách

Prvé tri živiny s nedostatočným príjmom u mužov od 20 rokov podľa tých istých modelových odhadov:

KrajinaPrvé tri (od najvyššej)
SlovenskoZinok, kyselina listová, horčík
ČeskoHorčík, vitamín C, vitamín E
MaďarskoVitamín C, horčík, vápnik
PoľskoVápnik, vitamín C, železo
UkrajinaHorčík, vitamín E, zinok
NemeckoKyselina listová, železo, vitamín E
ChorvátskoKyselina listová, vitamín E, zinok
Spojené štátyVitamín E, vitamín C, horčík
JaponskoVitamín B6, horčík, zinok

Publikované údaje Passarelli a kol. (2024), odhady pre rok 2018, muži od 20 rokov, vážené podľa počtu obyvateľov. Bez jódu, selénu a vitamínu D.

  • Horčík je v prvej trojke vo väčšine krajín strednej a východnej Európy v tabuľke (Slovensko, Česko, Maďarsko, Ukrajina), ale aj v USA a Japonsku.
  • Zinok spája Slovensko s Ukrajinou a Chorvátskom. V Poľsku má podľa modelu málo zinku len asi 18 % mužov.
  • Kyselina listová je vysoko na Slovensku, v Nemecku a Chorvátsku. Obohatené potraviny a doplnky model nezahŕňa.

Živiny, ktorých majú muži málo častejšie

Štúdia porovnávala aj pohlavia. Pri porovnaní v rámci tej istej krajiny a vekovej skupiny mali muži častejšie než zvyšok populácie málo týchto siedmich živín:

  • Horčík
  • Zinok
  • Vitamín C
  • Vitamín A
  • Vitamín B6
  • Tiamín (vitamín B1)
  • Niacín (vitamín B3)

Celosvetovo mal podľa odhadu málo horčíka asi 49 % dospelých mužov oproti 29 % zvyšku dospelej populácie a málo zinku 56 % oproti 45 %. Model nevysvetľuje prečo, no zinok a horčík sú zároveň dve z troch živín na vrchu slovenského rebríčka.

Ako čísla čítať

Údaje za krajiny sú modelové odhady len zo stravy. Obohatené potraviny (napríklad jódovaná soľ či obohatená múka) a doplnky v nich nie sú, takže krajiny, kde sú bežné, vyzerajú horšie, než sú. Časť výpočtu preberá údaje z podobných krajín a výsledky sa môžu líšiť od národných prieskumov. Čítajte ich ako „ktoré živiny sú na Slovensku vysoko“ a „ktorá krajina je vyššie“, nie ako presné percentá. Jód a selén sme vynechali, pretože zverejnené údaje nesedia s celkovými číslami samotnej štúdie, a vitamín D preto, že model ignoruje tvorbu v koži na slnku. Potreba železa je pre mužov v modeli nastavená vysoko, preto berte železo u mužov ako slabý signál.

Kontrola: Japonsko ako krajina s národným meraním

Ako spoľahlivý je model, sa dá overiť v krajinách, ktoré príjem priamo merajú. Japonský národný prieskum zdravia a výživy z roku 2019 ukazuje u mužov od 20 rokov horčík 270 mg denne, o 60 až 110 mg pod japonským odporúčaním, čo sa s modelom zhoduje. Zinok však prieskum uvádza v priemere na úrovni odporúčania (9,2 mg), kým model odhaduje 95 % mužov s nedostatkom. Japonské modelové čísla pre horčík, zinok a vitamín B6 sú preto pravdepodobne nadsadené. Podobná odchýlka môže existovať aj pri Slovensku, a preto je poradie užitočnejšie než presné čísla.

Prečo slovenská strava nestačí

Živiny na vrchu slovenského rebríčka pochádzajú najmä z potravín, ktoré bežný jedálniček z rožkov, údenín, vyprážaného mäsa a múčnych príloh ľahko vytlačí:

  • Zinok: mäso je síce bežné, no zinok dodávajú aj strukoviny, celozrnné obilniny, syry a semienka, ktoré sa jedia menej.
  • Kyselina listová: listová zelenina, kapusta, kel a brokolica, strukoviny a pečeň. Zelenina býva často len ako obloha.
  • Horčík: semienka, orechy, strukoviny, listová zelenina a celozrnné obilniny. Biela múka ho z obilia z veľkej časti stratí: podľa japonských tabuliek má varená hnedá ryža asi 7-krát viac horčíka než biela.

Viac o horčíku v článku nedostatok horčíka u mužov a o slnku a rybách v článku nedostatok vitamínu D u mužov.

Čo jesť

Zdroje, ktoré nájdete v každých potravinách a hodia sa do slovenskej kuchyne:

  • Zinok: hovädzie a bravčové mäso, syry (aj bryndza a oštiepok), vajcia, šošovica, fazuľa, ovsené vločky a tekvicové semienka.
  • Kyselina listová: špenát, kel, kapusta, brokolica, ružičkový kel, fazuľa, šošovica a hrach.
  • Horčík: tekvicové semienka (asi 156 mg na 28 g), mandle (asi 80 mg na 28 g), varený špenát (asi 78 mg na pol šálky), fazuľa (asi 60 mg na pol šálky) a celozrnný chlieb namiesto rožkov.
  • Vitamín D: tučné ryby ako losos (asi 14 µg na 85 g, takmer celých 15 µg, ktoré odporúča EFSA), pstruh, makrela a sleď.

Fazuľová či šošovicová polievka, hrsť orechov alebo semienok a celozrnný chlieb namiesto bieleho pokryjú naraz niekoľko z nich. Potraviny, ktoré výskum spájal s erekciou, nájdete v článku potraviny a erekcia.

Ak si chcete overiť svoje bežné jedlá

Národné priemery vám nepovedia, ktorých živín má málo práve vaša strava; to ukáže len záznam. Sčítavať každé jedlo je prácne, preto je jednoduchšie jedlá fotiť a pozrieť sa na obraz za týždeň či dva.

Odhady z fotografie sú približné, nie presné množstvá.

Kedy k lekárovi

Úprava stravy je pre mužov, ktorí sa cítia dobre. Namiesto skúšania jedla či doplnkov navštívte lekára, ak:

  • únava alebo nechutenstvo trvá viac ako 2 týždne alebo nechcene chudnete: za tým môže byť niečo iné než výživa.
  • máte búšenie srdca, dýchavičnosť alebo vám okolie hovorí, že ste bledý: krvný test môže odhaliť chudokrvnosť.
  • bolesti kostí alebo chrbta pretrvávajú, alebo ste si zlomili kosť pri bežnom páde.
  • po doplnku máte dlhšie nevoľnosť, hnačku alebo smäd: doplnok vysaďte a choďte k lekárovi.
  • máte krv v moči, bolesť pri močení, horúčku, alebo sa náhle zhoršila erekcia: navštívte urológa alebo všeobecného lekára.

Časté otázky

Ktorých živín majú slovenskí muži najčastejšie málo?

V modelových odhadoch globálnej štúdie z roku 2024 boli u slovenských mužov na prvých troch miestach zinok, kyselina listová (folát) a horčík. Ide o odhady len zo stravy, nie o merania.

Je na tom Slovensko horšie ako susedia a zvyšok sveta?

Jednoducho to povedať nemožno. Každá krajina má vlastné medzery: v Česku a Maďarsku je vyššie horčík a vitamín C, v Poľsku vápnik. Slovensko vychádza horšie pri zinku (14. zo 70 krajín), no pri vitamíne C a A medzi najlepšími.

Nakoľko sa dá týmto číslam veriť?

Sú to modelové odhady len zo stravy, bez obohatených potravín a doplnkov. Kde sa dajú porovnať s národným meraním, napríklad v Japonsku, sa pri niektorých živinách výrazne líšia. Spoľahlivejšie je poradie živín v rámci Slovenska a porovnanie s inými krajinami než presné percentá.

Pokryje to všetko multivitamín?

Niektoré medzery vyplniť môže, no viaceré živiny majú hornú hranicu a pri kombinovaní prípravkov ju možno nepozorovane prekročiť. Najprv zistite, ktorých živín má vaša strava málo, a pri doplnkoch kontrolujte dávky. Ak máte ochorenie obličiek alebo užívate lieky, poraďte sa najprv s lekárom alebo lekárnikom.

Zdroje

  1. Passarelli S, Free CM, Shepon A, Beal T, Batis C, Golden CD. Global estimation of dietary micronutrient inadequacies: a modelling analysis. Lancet Glob Health. 2024;12(10):e1590-e1599. pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/39218000/
  2. Passarelli S, et al. Odhady podľa krajiny, veku a pohlavia (2018) z uvedenej štúdie: dátový repozitár autorov. github.com/cfree14/global_intake_inadequacies
  3. Harvard Gazette. Billions worldwide deficient in essential micronutrients. 29. augusta 2024. news.harvard.edu/gazette/story/2024/08/billions-worldwide-de
  4. Ministerstvo zdravotníctva, práce a sociálnych vecí Japonska. Národný prieskum zdravia a výživy 2019, 1. časť, tabuľka 1-2 (muži podľa veku). V japončine. www.mhlw.go.jp/content/000711006.pdf
  5. Health and Longevity Net (Japonská nadácia pre starnutie a zdravie). Horčík: funkcie a denný príjem podľa japonských referenčných hodnôt príjmu živín (2025). V japončine. www.tyojyu.or.jp/net/kenkou-tyoju/eiyouso/mineral-mg.html
  6. EFSA NDA Panel. Scientific Opinion on Dietary Reference Values for magnesium. EFSA Journal. 2015;13(7):4186. doi.org/10.2903/j.efsa.2015.4186
  7. NIH Office of Dietary Supplements. Magnesium: Fact Sheet for Health Professionals. ods.od.nih.gov/factsheets/Magnesium-HealthProfessional/
  8. NIH Office of Dietary Supplements. Vitamin D: Fact Sheet for Health Professionals. ods.od.nih.gov/factsheets/VitaminD-HealthProfessional/

Čítajte ďalej